Takmer všetky planéty Slnečnej sústavy majú svoje družice – planétky, ktoré obiehajú okolo nich. Takouto družicou, ktorá obieha okolo našej Zeme je Mesiac.
Pohľad na Mesiac zo Zeme
Čo by sme mali vedieť o Mesiaci?
-
Mesiac je prirodzenou družicou Zeme.
-
Mesiac obieha našu Zem vo vzdialenosti 384 400 kilometrov.
-
Mesiac drží na obežnej dráhe príťažlivá sila Zeme.
-
Mesiac má priemer štvrtiny priemeru našej zemegule.
-
Mesiac nemá žiadnu atmosféru, to znamená, že pri dopade slnečných lúčov je na jeho povrchu až 123° C, keď nedopadajú slnečné lúče na jeho povrch, teplota klesne na 163°C.
-
Mesiac vidíme zo Zeme stále z tej istej strany. Nastavuje nám len jednu pologuľu – privrátenú stranu. Druhú pologuľu - odvrátenú stranu Mesiaca nevidíme. To spôsobuje zemská príťažlivosť.
-
Druhú pologuľu Mesiaca mali možnosť vidieť astronauti a kozmické sondy.
-
Mesiac nevyžaruje vlastné svetlo, len odráža dopadajúce slnečné lúče.
-
Mesiac je „kamenistá zaprášená guľa“.
 |
 |
|
Privrátená strana Mesiaca – tmavé škvrny sú mesačné moria
|
Odvrátená strana Mesiaca
|
Vznik Mesiaca
O vzniku Mesiaca sú názory vedcov a astronómov rôzne:
-
Mesiac vznikol súčasne so Zemou, ale výskum hornín z Mesiaca dokázal, že nevznikli v rovnakej dobe.
-
Mesiac sa odtrhol od zemskej kôry vplyvom odstredivej sily.
-
Mesiac vznikol pri náraze veľkého vesmírneho telesa so Zemou, a to z úlomkov balvanov, ktoré sa neskôr spojili do jedného vesmírneho objektu – Mesiaca.
Povrch Mesiaca
Na povrchu Mesiaca môžeme voľným okom pozorovať tmavé škvrny. Sú to krátery, ktoré vznikli pred miliónmi rokov po dopade meteoritov na povrch Mesiaca. Veľké tmavé oblasti na povrchu sa nazývajú moria, ktoré vznikli na Mesiaci pred miliónmi rokov z vychladnutej lávy.
Mesačné moria neobsahujú vodu. Povrch Mesiaca je pustý, bez vzduchu a života.
 |
 |
|
Kráter Tycho na Mesiaci
|
More dažďov – druhé najväčšie more na privrátenej strane Mesiaca
|
Mesačné fázy
Na Mesiac dopadajú slnečné lúče, preto sa nám zdá, že Mesiac svieti. Je to len odraz Slnka z Mesiaca. Mesiac je teda osvetlený Slnkom. Mesiac obieha okolo Zeme, a preto Slnko osvetľuje rôzne časti Mesiaca. To spôsobuje, že Mesiac každú noc zdanlivo mení svoj tvar. Zdá sa nám, že Mesiac na oblohe pribúda, ubúda, alebo úplne zmizne. Tieto odlišné tvary Mesiaca nazývame mesačné fázy.
Mesačné fázy:
-
spln – Mesiac sa javí ako osvetlený kruh, celá strana Mesiaca privrátená k Zemi je osvetlená slnečnými lúčmi,
-
ubúdanie – každý deň z Mesiaca postupne ubúda, má tvar písmena C, hovoríme, že Mesiac cúva,
-
nov – Mesiac akoby úplne zmizol, Mesiac sa nachádza medzi Zemou a Slnkom, Slnko neosvetľuje privrátenú časť Mesiaca k Zemi,
-
pribúdanie – každý deň sa Mesiac zdanlivo zväčšuje, má tvar písmena D, hovoríme, že Mesiac dorastá, až je opäť v splne.
Celý cyklus štyroch mesačných fáz trvá 29 dní a neustále sa opakuje.
Jednotlivé fázy Mesiaca
nov, 2. – 4. pribúda, 5. spln, 6. – 8. ubúda
Príliv a odliv
Voda v moriach a oceánoch sa pravidelne pohybuje. Pohybuje sa prúdením, vlnením a pôsobením prílivu a odlivu.
Príliv a odliv predstavuje stúpanie a klesanie morskej hladiny. Počas prílivu voda vystupuje na pobrežie, počas odlivu voda z pobrežia ustupuje. Príliv a odliv spôsobuje príťažlivosť Slnka a najmä Mesiaca a otáčanie Zeme okolo vlastnej osi.
Mesiac sa pohybuje okolo Zeme a jeho gravitácia priťahuje vodu na oboch stranách Zeme.
-
V čase, keď je Mesiac najvyššie na oblohe, nastáva príliv.
-
V čase, keď Mesiac vychádza alebo zapadá, nastáva odliv.
-
V čase, keď je Mesiac skrytý najnižšie pod obzorom, nastáva opäť príliv.
To spôsobí dva prílivy a dva odlivy za 24 hodín, príliv a odliv sa pravidelne striedajú po 6 hodinách.
 |
 |
|
Záliv Fundy počas prílivu
|
Záliv Fundy počas odlivu
|
(pozn. o Fundyjskom zálive sme sa učili v 1. učive, na obrázkoch vidno, ako voda klesla o 19,6 m)
